ČO JE PAMÄŤ

Pamäť je schopnosť ukladať, uchovávať a vybavovať si informácie v mozgu. Deliť ju môžeme podľa rôznych hľadísk. Najčastejšie je delenie na pamäť deklaratívnu, ktorú je možné vyjadriť slovami, a pamäť nedeklaratívnu. Deklaratívna pamäť môže byť buď sémantická (uchováva znalosti a fakty), alebo epizodická (schopnosť spomenúť si na nejakú udalosť, napr. čo sme robili minulý štvrtok večer). Naproti tomu pamäť nedeklaratívna sa nedá opísať slovami. Patrí sem schopnosť jazdiť na bicykli, hrať tenis, písať na stroji a pod.

Druhé možné delenie je podľa časového hľadiska na pamäť okamžitú (krátkodobú), recentnú alebo dlhodobú. Na ukladanie z krátkodobej do dlhodobej pamäti je dôležitý hipokampus v spánkovom laloku, pre jej vybavovanie si čelný lalok mozgu. Pamäť krátkodobá môže určitý čas pretrvávať ako pamäť pracovná a potom byť zabudnutá, ak informácie stratia význam. Dlhodobá pamäť je uložená najskôr v celom mozgu a jednou z teórií je jej fungovanie na princípe hologramu.

PROCES VYBAVENIA INFORMÁCIE A ZABÚDANIE

Či si človek informáciu uloženú v pamäti tiež správne vybaví, závisí od mnohých okolností. Jednoduchšie sa nám informácie vybavia za podmienok podobných tým, keď bola informácia uložená. Závisí to napríklad od fyzikálneho prostredia, emočného rozpoloženia (v depresii sa nám vybavujú skôr negatívne zážitky z minulosti) alebo stavu vedomia.

Ľudská pamäť nefunguje ako magnetofónový záznamník alebo videorekordér, ale uchováva skôr význam a podstatu informácií než detaily. To sa prejavuje tým viac, čím dlhší čas od nadobudnutia informácie uplynie. Vybavenie pamäti je konštrukciou ucelenej informácie z menších častí, ktoré sú dostupné. Pamäť človeka sama osebe nie je dokonalá a je náchylná na rôzne nepresnosti a ovplyvnenie napríklad emóciami. Emócie môžu pamäť ovplyvňovať, ale existuje aj zvláštny druh pamäti na emócie samotné (napríklad na rozpoznávanie emočného náboja výrazu v tvári).

K zániku pamäťovej stopy dochádza pri procese zabúdania, keď pamäťové stopy, ktoré nie sú používané, sú pravdepodobne prekryté inými. Existujú však prípady, keď si človek v krajnej situácii (pri horúčkach, hypnóze alebo elektrickej stimulácii spánkového laloku počas neurochirurgickej operácie) vybavil aj veľmi staré zážitky. K vyhasínaniu pamäťovej stopy dochádza aj vtedy, keď sa pri staršej informácii ukáže, že už nie je pravdivá. Môže k nej však dôjsť aj pri poškodení nervového tkaniva

PORUCHY PAMÄTI

Poruchy pamäti sú časté v starobe, ale môžu sa vyskytovať už od stredného veku. Niektoré z nich nie sú nebezpečné, iné však môžu znamenať prvé príznaky ochorenia. Mozog môže byť postihnutý zápalom, nádorom, cievnym ochorením, alkoholom, metabolicky, liekmi, alebo môže ísť o počínajúcu Alzheimerovu chorobu, ktorá je najčastejšou demenciou.

Staroba je prirodzenou etapou ľudského života. Demencia je naproti tomu choroba, ktorá k normálnemu starnutiu nepatrí. U postihnutých osôb sa najprv prejavuje ľahkými poruchami pamäti (ukladanie, uchovávanie a vybavovanie si informácií), neskôr dochádza k zabúdaniu aj najjednoduchších vecí a nakoniec aj vlastného mena. Dochádza k zhoršovaniu intelektu (myslenia, úsudku), poruchám reči a zmenám správania. Pacienti často blúdia a môžu sa stratiť aj na dôverne známych miestach.

Výskyt Alzheimerovej choroby narastá s vekom. Vo vekovej skupine nad 65 rokov trpí strednou alebo ťažkou demenciou 5 % populácie, vo veku nad 85 rokov dokonca 30 – 50 % populácie. V krajinách Európskej únie tvorí jedno z najčastejších ochorení. Každý rok sa vyskytne až 600-tisíc nových prípadov demencie, čo je viac ako napríklad pri mozgovej mŕtvici, cukrovke alebo rakovine prsníka.

ZÁKLADOM JE PREVENCIA

Pre poruchy pamäti všeobecne platí to, čo pre svaly. Keď ich používame a posilňujeme, sú silné, ak ich nepoužívame, atrofujú a zmenšujú sa. S pamäťou je to rovnaké. Na bunkovej úrovni je totiž tvorba pamäťovej stopy sprevádzaná zmenou tvaru zakončenia nervových buniek s tvorbou nových bielkovín. Tento proces je možný v každom veku a aj počas ochorenia, i keď je tu významne obmedzený. Používaním a trénovaním nervových zakončení udržujeme celý systém plasticity mozgu v dobrej kondícii. Platí preto, že používaním a trénovaním pamäti si vytvárame rezervu pre prípadné ochorenie v budúcnosti.

Čo tiež prispieva k lepšej pamäti:

Dostatok spánku.
Pravidelné cvičenie (najlepšie tanec alebo chôdza 4 km denne).
Malé množstvo červeného vína (2 dl denne).
Stredomorská kuchyňa (ryby, šaláty, olivový olej).
Kombinácia vitamínu C a E.
Omega mastné kyseliny.
Prípravky s extraktmi z Ginkgo biloby.

V mnohých vyspelých štátoch je bežné, že ľudia užívajú z dôvodu prevencie nielen najrôznejšie vitamíny a doplnky stravy, ale aj liečivé prípravky s extraktmi z Ginkgo biloby. Na českom trhu ide napríklad o liek Tanakan, ktorý je určený nielen na liečbu porúch pamäti, ale aj ako prostriedok na ich účinnú prevenciu.

ČO SOM TO LEN CHCEL

Dívate sa do otvorenej chladničky a nemôžete si spomenúť, čo ste to v nej vlastne chceli? Máte problémy spomenúť si, kde ste pred polhodinou zaparkovali auto alebo kam ste založili doma kľúče? Stretnete sa s niekým, kto vás nepochybne pozná, ale vy nemáte najmenšie poňatie, kam si ho zaradiť? Podobné situácie zažíva mnoho ľudí takmer so železnou pravidelnosťou. Zásadná je však otázka, prečo to tak je… 

Možno ste cestou k chladničke premýšľali o niečom inom. Mysleli ste na hádku, ktorú ste mali s manželom alebo manželkou dnes ráno? Je to pravdepodobné? Tak prečo sa divíte, že trpíte výpadkami pamäti… Za väčšinu z našich problémov môže obyčajná neschopnosť sústrediť sa. Sme zvyknutí hovorievať, že sme na niečo zabudli, ale v mnohých prípadoch to vôbec nie je pravda. Danú informáciu sme vôbec nikdy nedostali, preto nás minula bez toho, aby bola zaznamenaná v našej pamäti.

MOZOG HNEVÁ PO TRIDSIATKE

Ľudský mozog je plne vyvinutý asi vo veku 25 rokov a potom sa jeho stav len každodenne zhoršuje. Spočiatku to nie je príliš zrejmé, ale vo veku medzi päťdesiatimi a šesťdesiatimi rokmi už nemôžeme prehliadnuť stále častejšie výpadky pamäti. Po tridsiatke nám tiež dlhšie trvá naučiť sa niečo nové a je ťažšie sa sústrediť na viac úloh naraz, ak náhle vyžadujú našu pozornosť. V priebehu starnutia sa tiež predlžuje reakčný čas, čo ovplyvňuje naše každodenné aktivity.

Odborníci na pamäť odhadujú, že 50 % všetkých ľudí po šesťdesiatke je postihnutých tzv. vekom ovplyvneným zhoršením pamäti. Po sedemdesiatke tento počet stúpa nad 70 %. Väčšina populácie považuje problémy s pamäťou za nevyhnutné. Nedá sa proti nim nič robiť rovnako ako proti zhoršeniu fyzickej kondície aj duševných schopností. Pravdou však je, že čo sa týka našej pamäti a jej fungovania, máme svoj osud viac-menej vo vlastných rukách.

Mozog sa správa podobne ako sval, ktorý stráca svoju funkciu, keď nie je neustále používaný. Nikto so zlomenou rukou, kto sa po šiestich týždňoch zbaví sadry, by nepochyboval o nutnosti dlhého obdobia intenzívneho rehabilitačného cvičenia, aby znovu získal stratenú silu svojej ruky. Prečo teda neprijať cvičenie pamäti ako účinnú metódu rehabilitácie mozgu?

PAMÄŤ JE MOŽNÉ DOBIŤ AKO BATERKU

Základom všetkých našich problémov s pamäťou je fakt, že sama príroda nás príliš nevybavila na to, aby sme si veľa pamätali. Rozsah našej krátkodobej pamäti je obmedzený na sedem informácií (slov alebo čísel) alebo presnejšie v priemere na päť až deväť pri jednom vneme. Keby ste dostali zoznam desiatich, dvadsiatich alebo viacerých slov, aj tak by ste si ich nezapamätali viac ako sedem. Je to, akoby krátkodobá pamäť bola poháňaná batériou, ktorá má v danom momente len obmedzenú kapacitu. Batéria má dosť sily, aby v povedomí uchovala sedem prvkov, ale nemá dosť sily, aby ich zachovala viac.

Našťastie je veľmi jednoduché výrazne zvýšiť množstvo naučeného materiálu s využitím špecifických postupov, ktorým sa hovorí mnemotechniky a ktoré vám môžu pomôcť naučiť sa a zapamätať si takmer všetko.

PAMÄŤOVÉ TECHNIKY

Pamäťové techniky sa datujú už do dávnoveku. V antickom svete bola trénovaná pamäť životne dôležitá. Starí grécki a rímski rečníci prednášali dlhé prejavy s bezchybnou presnosťou, pretože sa tieto prejavy učili s použitím mnemotechník. Nanešťastie, neskôr tieto postupy upadli do zabudnutia a boli ďalej využívané len ako zdroj zábavy umožňujúci predvádzať „mentálne triky“ na pódiu, ale len zriedka, ak vôbec, boli upotrebené na praktické účely alebo ozajstné vzdelávanie.

AKO SA HRUŠKY HRAJÚ NA SCHOVÁVAČKU

Jednou z pomôcok, ako si lepšie pamätať, je napr. využitie techniky LOCI. Jej podstatou je, že si každú položku z nášho zoznamu spojíme s určitým miestom, ktoré poznáme rovnako dobre ako svoj vlastný domov. V duchu prechádzame domom a kladieme položky na neobvyklé miesta. Ak ide napríklad o zoznam nákupu, je nutné, aby človek nedával predmety na bežné miesta. Napríklad mlieko umiestil na luster, a nie do chladničky. Neskôr sa v duchu vraciame späť a jednotlivé predmety „pozbierame“ v danom poradí. Ako prvé sa snažte zapamätať si zoznam vecí v nasledujúcom poradí: vrecko múky, jablká, tri fľaše piva, hrušky, karfiol, paradajky, balíček kávy, jedno maslo, šesť vajec, uhorka. Teraz si skúste zapísať, čo si pamätáte, bez toho, aby ste sa na zoznam dívali. Pamätáte si ich aspoň sedem? A čo poradie? Skúsme to teraz s technikou LOCI…

Blížite sa k hlavnému vchodu do bytu a kladiete prvý predmet zo zoznamu na rohožku, je to vrecko múky. Za hlavnými dvermi je chodba a v nej poskakujú rozhádzané jablká. Z chodby vojdite do kuchyne. Je v nej kuchynský stôl a na ňom sa tri fľaše piva rozprávajú o výsledkoch včerajšieho hokejového stretnutia. Je tam aj skriňa, na ktorej sa hrušky hrajú na schovávačku. Ďalšie dvere vedú do obývačky s televízorom a dvoma kreslami. V televízii beží akčný film a karfiol na jednom kresle sa od neho nemôže odtrhnúť rovnako ako paradajky na druhom. Z obývačky vojdete na balkón, kde sa opaľuje balíček kávy. V spálni si zase kocka masla užíva so šiestimi vajcami. A pokračujeme do kúpeľne. Je tam zrkadlo, pred ktorým stojí uhorka a holí sa.

A teraz požiadajte niekoho, aby zopakoval celý príbeh, ale vynechal veci zo zoznamu. Vašou úlohou je napísať ich. Už by to pre vás nemal byť problém…

NÁKUPNÝ ZOZNAM NECHAJTE DOMA

Chystáte sa na veľký nákup? Urobte si zoznam tridsiatich bežných položiek, pozorne ho prečítajte a pokúste sa ho zopakovať bez toho, aby ste sa naň dívali. Koľko položiek ste si zapamätali? Sedem? Tak to je normálny výsledok netrénovaného mozgu…

Najprv je potrebné váš nákupný zoznam trochu upraviť. Vyberiete napríklad maslo, jogurt, mlieko, tavený syr a smotanu a dajte ich do jednej imaginárnej škatule s nápisom „mliečne výrobky“. Potom urobte to isté s ovocím, zeleninou, chlebom a pečivom, mäsom a prostriedkami na umývanie. Dajte pozor, aby ste do jednej škatule nedali viac ako päť položiek. Priblížili by ste sa totiž hranici kapacity vašej krátkodobej pamäti.

Bez pohľadu na zoznam teraz napíšte všetky položky v každej kategórii. Koľko ste si ich zapamätali? Nie je to povzbudzujúce? Nechajte zoznam doma a snažte sa pri nákupoch vždy spomenúť na položky z každej kategórie. Nekupujte viac vecí, než na ktoré si spomeniete. Po návrate domov porovnajte zoznam so svojím nákupom.

Ľudia navštevujúci kurzy trénovania pamäti si s použitím tejto techniky dokážu zapamätať 100 – 150 rôznych položiek z dlhého nákupného zoznamu, a to majú niektorí aj viac ako deväťdesiat rokov. Tí, ktorí začínajú kurzy s pochybnosťami o svojich schopnostiach, sú prekvapení množstvom informácií, ktoré sú schopní si s ich pomocou zapamätať. Vymenovať 43 amerických prezidentov, 99 českých panovníkov od roku 623 či sto miest Ludolfovho čísla je pre nich hračkou.

ČÍM SME STARŠÍ…

Čím sme starší, tým je to s našou pamäťou horšie. Tak hodnotí stav svojej pamäti väčšina populácie, a nejde pritom iba o seniorov, ale aj ľudí v produktívnom veku. Je možné proti tomu niečo robiť? Určite – spôsobov je hneď niekoľko: zaujímať sa o svoje okolie a aktívne s ním komunikovať, čítať knihy, počúvať hudbu, počítať sudoku, lúštiť krížovky, učiť sa nové veci, hrať šachy a bridž. Dôležité je mať aj svoje záujmy a koníčky a dbať na pravidelnú fyzickú aktivitu. A nemusí ísť pritom o vrcholové športové výkony. Je dokázané, že obzvlášť blahodarný vplyv má na duševnú sviežosť človeka tanec.

Kdekto možno namietne, že mnohé zo zmienených aktivít pravidelne robí, a takisto má s pamäťou problémy. Neustále hľadá okuliare, keď otvorí chladničku, nemôže si spomenúť, pre čo to len vlastne šiel, nepamätá si telefónne čísla a o menách ani nehovoriac. S tým všetkým však môžu pomôcť kurzy trénovania pamäti.

TRÉNING ZLEPŠUJE KVALITU ŽIVOTA

Kurzy trénovania pamäti sú vhodné pre každého bez rozdielu veku. Obvykle ich navštevujú ľudia, ktorí sú si vedomí svojich problémov s pamäťou a hľadajú pomoc. Ale nemajú toľko času, aby čakali niekoľko rokov na to, kým sa efekt trénovania pamäti prejaví. Výhodou terapie „pozitívneho šoku“ totiž je, že má našťastie väčšinou okamžitý efekt.

Tréner pamäti má navyše k dispozícii aj nástroje, ktoré klientovi za niekoľko minút zdvihnú sebavedomie. Pracuje s mnemotechnikami, ktoré sú viac-menej mechanickým nástrojom a nie je ťažké sa ich naučiť. Dokážu skvelým spôsobom vykompenzovať nedokonalosť ľudskej pamäti. Klient zažíva „príjemný šok“ z toho, že si je schopný zapamätať také veľké množstvo informácií. Zvýši sa mu sebavedomie a k novým informáciám začne pristupovať s pozitívnym očakávaním, že si ich zapamätá.

Výučba v kurzoch nie je orientovaná výhradne na zvýšenie kapacity mozgu, tak ako je to pri väčšine klasických programov kognitívnej stimulácie vo svete. Sústredí sa oproti nim aj na odstránenie problémov s pamäťou v bežnom dennom živote klientov. Výsledkom je ich zvýšené sebavedomie, sebahodnotenie a pocit osobnej zdatnosti, ktoré vedú k tomu, že seniori zvládajú bežné problémy s omnoho väčším prehľadom.

PAMÄTÁME NA ČASTÉ OTÁZKY

Prečo už aj „tridsiatnici“ majú problémy s pamäťou?

Za naše problémy s pamäťou môže predovšetkým určitá nedisciplinovanosť. Ak dovolíme našej mysli, aby bola rozbehaná v mnohých smeroch a vôbec sa nezamerala na to, čo práve robíme, tak by bolo naivné očakávať, že bude naša pamäť funkčná.

Odkedy je vhodné začať trénovať pamäť a prečo?

Ľudia v produktívnom veku si väčšinou dostatočne trénujú pamäť už samotným výkonom zamestnania. Všetky vekové kategórie však majú problémy s efektívnym spracovaním nových informácií. V tomto prípade im krížovky ani sudoku nepomôžu, ale vzniká priestor pre trénera pamäti. Ten ich naučí triky, ako informáciu efektívne spracovať, aby bola spoľahlivo uložená do dlhodobej pamäti a hlavne aby bola ľahko vybaviteľná v prípade budúcej potreby.

Čo je ešte v súvislosti so zhoršovaním pamäti normálne a čo už nie?

Za „normálne“ je možné považovať, keď sa ľudia sťažujú na funkčnosť svojej pamäti. Za nenormálne, keď dobrovoľne premrhajú šancu sa nechať presvedčiť, že to vôbec nie je pravda a že sa len zbytočne podceňujú.

Kto je najviac ohrozený poruchami pamäti?

Vek je rizikový faktor, takže čím sme starší, tým viac nám hrozí nebezpečenstvo patologických porúch. Je teda namieste si počas života vytvoriť tzv. rezervnú mozgovú kapacitu a s jej pomocou úpadok duševnej sviežosti vykompenzovať. Vzdelávanie počas celého života, mentálna a fyzická aktivita a spoločenský kontakt sú nevyhnutnými predpokladmi na jej vytvorenie.

Ďalšie informácie môžete nájsť na www.trenovanipameti.cz a na www.poruchypameti.cz.